Fiodor Michajlovič Dostojevskij
Jedným z najvýznamnejších svetových spisovateľov je F. M. Dostojevskij. Jeho psychologické diela slúžili ako inšpirácia pre mnohých svetových autorov. Jeho romány sú považované za naturalistické, sociálno-kritické i psychologické, no najmä sú nadčasové. Zobrazujú človeka a jeho pocity.
Dostojevskij sa narodil 11. novembra 1821 v rodine moskovského lekára nemocnice pre chudobných. Napriek tomu, že sa narodil ako druhé zo siedmych detí a jeho otec bol považovaný za krutého despotu, svoje detstvo opisoval ako šťastné. No keď mal pätnásť rokov, zomrela mu matka.
Spolu so svojim starším bratom Michailom vyštudovali vojenské technické inžinierstvo v obore mostných konštrukcií. Po tom, čo doštudoval, pracoval jeden rok v projekčnom oddelení ministerstva obrany. Od roku 1844 sa však venoval len literatúre.
Za Dostojevského literárny debut sa považuje jeho preklad Balzacovho románu Eugénia Grandetová.
Jeho prvotina, Biedni ľudia, je román písaný formou listov nadväzujúci na tradíciu Gogoľovho a Puškinovho realizmu, no nachádzame tu aj prvé náznaky sústredenosti na vnútro postáv. Jeho novela dvojník, je však už považovaná za hĺbkovú analýzu rozdvojenej psychiky človeka.
Dostojevskij navštevoval stretnutia proti cárskeho Petraševského krúžku, kde ho zatkli a odsúdili za úmysel zvrhnúť cársku moc, na trest smrti. Paradoxné je, že Dostojevskij bol vždy monarchistom a stúpencom patriarchálnych tradícii Ruska.
Jeho trest smrti zmenil sám cár Mikuláš I. tesne pred popravou, na štyri roky nútených prác v Omsku na Sibíri. Tu častejšie trpel epileptickými záchvatmi. Sám toto obdobie opísal slovami: „…bol som pochovaný za živa a zavretý v rakve.“
Zrušený rozsudok smrti bol pre neho skúsenosťou, ktorá natrvalo poznačila jeho ďalšie diela.
Po tom, ako ho rehabilitovali, začal opäť publikovať. Vrátil sa do Petrohradu, kde začal vydávať časopisy Vremja a Epocha. Oženil sa s Marijou Isajevovou a o päť rokov ovdovel. Počas tohto obdobia ho ovplyvnil románik s mladou študentkou Apolinerou Suslovovou a premohla ho hráčska závislosť.
Po smrti manželky a popri nedostatku peňazí ho zasiahla ďalšia rana osudu, zomrel jeho milovaný brat Michail. I týmito udalosťami je ovplyvnená publicistická novela Zápisky z podzemia, ktorá je považovaná za „prológ“ k autorovým tragickým románom.
V tomto období odišiel do zahraničia, kde začal písať román Zločin a trest. V tomto diele autor rozoberá tému zločinu a trestu z pohľadu psychiky a duševného stavu vinníka. Dostatočným trestom pre vraha sú jeho neznesiteľné výčitky svedomia. Tie ho nakoniec donútia priznať sa k zločinu. Autor sa k dielu vyjadril slovami: „Utrpenie a bolesť sú vždy záväzné pre veľké poznanie a hlboké srdce.“
Finančné problémy a najmä veritelia ho pritlačili natoľko, že musel dať do zálohy autorské práva na svoje diela. Nakoniec ho však vykúpil jeho ďalší román – Hráč.
Keď mal 46 rokov, oženil sa so svojou stenografkou Annou Snitkinovou. Z tohto vzťahu sa narodili 3 deti, z ktorých prežilo len jedno – dcéra Ljubov. K týmto tragédiám sa opäť pridružili finančné ťažkosti.
Popri tom vytvoril dielo Idiot, kde je hlavným hrdinom knieža Myškin, ktorý je stelesnením mravnej čistoty a bezúhonnosti, čím absolútne nezapadá do obrazu súčasnej spoločnosti.
Jeho ďalšími dielami sú: Besi, román Výrastok a Denník spisovateľa, ktorý uverejňoval v časopise Graždanin. V ňom sú zobrazené autorove úvahy a práve Denník spisovateľa je prípravou na jeho posledné dielo – Bratia Karamazovovci.
Dielo je obrazom myšlienok a pochybností autora, predpovedá v ňom základné problémy medziľudských vzťahov v 20. storočí, ako sú: boj medzi rozumom a inštinktom, medzi láskou a nenávisťou, vierou v dobro a Boha a skepsou a najmä konflikt generácií.
Toto vrcholné dielo vydal rok pred smrťou. Zomrel 9. februára 1881 v Petrohrade.
Viac ako 30-ročné pôsobenie na literárnej scéne urobilo z Dostojevského jedného z najvýznamnejších svetových autorov a menovalo ho za zakladateľa modernej psychologickej prózy. Jeho dielo bolo inšpiráciou aj pre existencionalistov. Sám Jean-PaulSartre povedal, že celý francúzsky existencionalizmus je obsiahnutý v jedinej myšlienke Ivana Karamazova – ak nie je Boh, všetko je dovolené. Rozoberá problémy človeka v zložitej dobe, človeka v prítomnosti. Je to majster psychologického príbehu – hľadá človeka v človeku.
Komentáre
ani nevies ako som sa potesil clanku o literarnom velikanovi
.
...
potom, keby nieco, tak mi staci len na chodbe zamavat pred ocami rukou a upriet na mna oci typu chcem-si-precitat-Vyrastka a ja pochopim (:
.