Athena

 

 

Cudzinci (Nemci) prídu do hotela. Musia sa z neho presťahovať, pretože sa talianskym hosťom nepáči, že ich deti majú pozostatky čierneho kašľa. Raz na pláži dovolili cudzinci dcérke, aby si plavky, ktoré mala od piesku, vyzliekla a prepláchala. Dostali od miestnych úradov pokutu a deväťročnému dievčatku sa všetci na pláži smiali. Vraj tento skutok urazil Talianov a Taliansko. Napriek zhoršujúcej sa situácii, cudzinci ostali v Taliansku.

Jedného dňa sa na všetkých miestach objavil plagát, že Cavaliere Cipolla prišiel do mesta: „cestujúci virtuóz, umelec zábavy, forzatore, iluzionista... Kúzelník!“ Deti presviedčali dospelých, aby si kúpili lístky na kalkuliarov večer a dospelí po naliehaní súhlasili.

Išli na predstavenie. Boli tam cudzinci, ale aj veľa miestnych, dokonca a Mario – čašník. Ľudia chodili neskoro, no „Cipolla dával na seba čakať.“ Až keď publikum začalo tlieskať, veľkolepo prišiel. Najprv nerobil nič, len fajčil pred obecenstvom, kým ho nepozdravil jeden chlapec z publika. Kúzelník sa s ním dal do reči a prinútil ho vyplaziť jazyk pred obecenstvom (svojimi rečami). Zatiaľ len rečnil, no z publika sa ozývali pochvalné hlasy, „lebo meradlom osobnej dôstojnosti je spôsob vyjadrovania sa“. Cipolla sa dostal do škriepky s publikom. Zavolal si totiž dvoch mladíkov, ale nevedeli písať. Tvrdil, že je to hanbou Talianska, hanbou Ríma. Urážal aj mestečko, v ktorom bol. Mládenec, ktorého prinútil vyplaziť jazyk, začal obhajovať mestečko. Opäť ho zhypnotizoval a tentoraz mládenec kľačal, akoby mal kŕče.

Cipolla predvádzal aj matematické kúsky, no akoby za všetkým stál on. Ovládal celý večer silou svojej vôle. Obecenstvo sa usmievalo, ale „bolo cítiť akýsi odpor a spurnosť“. Darili sa mu všetky kúsky.

Po prestávke jeho program pozostával z hypnotizovania osôb: tancovali, robili, čo nechceli. Zavolal si k sebe na pódium aj Maria. Rozprával mu o tom, že ho trápi láska. Predstieral, že je Silvestra (hovoril, akoby bol Mariova milá). Tvrdil, že Maria miluje a kázal mu, nech ho pobozká na líce. Mario ho pobozkal. Keď sa prebral z tranzu, rukou si zakrýval zneužité pery (keď ho pobozkal, mal na tvári výraz blaženosti).

Mario bežal preč a pri odchode sa otočil. Zdvihol ruku a bolo počuť dva tupé výstrely, ktorými zabil kúzelníka. Dej končí volaním lekára a odzbrojením Maria.

 

Cipolla: „Existuje sloboda a existuje aj vôľa; ale sloboda vôle neexistuje, lebo vôľa zameraná na vlastnú slobodu, vyjde naprázdno.“

 

 

Príbeh ukazuje situáciu v Taliansku a na pozadí tejto situácie (cudzinci nie sú vítaní, zhoršujúca sa situácia v krajine) autor ukazuje príbeh manipulácie s ľuďmi. Dalo by sa povedať, že poukazuje na fašizmus, pretože ten znamená manipuláciu s ľuďmi.

Kúzelník len pomocou slov narába s ľuďmi, núti ich robiť to, čo oni nechcú. Dielo pôsobí strašidelne, pretože ľudia robia niečo, čo nechcú. Kúzelník manipuluje s ich vôľou, ich hrdosťou (v prípade Maria). Je za to nakoniec aj potrestaný, ale to je nič v porovnaní s búrkou, ktorú vyvolal v Mariovi.