Postavy:
- Kamila Jablovská – sestra učiteľa
- Milina Adamčíková – sestra kňaza, zaľúbená do Kamilinho brata
- Paula Chrípková – veselá, snažila sa hovoriť vyberaným jazykom, oblečená podľa módy, má 15
- Ira Pávová – rada číta, má 15
sú to kamarátky
- Samo Jablonský – učiteľ, rád sa zabáva
- Vážecký – pomocný notár, Samov priateľ
- Milan Adamčík – Milinin brat, kňaz
Dej:
Kamarátky sa stretnú večer a hovoria si, čo sa udialo. Kamila má veľkú novinu, senzáciu a dlho ich naťahuje, kým im to povie. Senzácia je časopis Napred, ktorý spravil jej brat Samo a Vážecký. Kamila je pyšná a hrdá na svojho brata, ostatné dievčatá sú ohromené. Milinu nezaujíma časopis, aj keď sa tvári, že áno. Trápi sa láskou k Samovi, pretože nevie, či ju miluje.
„Samo Jablovský bol pýchou dediny, pýchou rodiny svojej i pýchou učiteľov.“
„... chce imponovať každému...“
Medzi dievčatá príde Samo a všetky dievky sa poplašia. Paulína sa správa hlúpo, strápňuje sa. Idú spevokolisti (miestny spevokol založil Samo) a dievčatá idú do bytu Jablovského. Keď tam prídu, Paulína mu gratuluje k novej sláve, k časopisu. Spevokol tam nacvičuje, dievčatá sú vnútri, zhovárajú sa. Milina nevníma, o čom sa rozprávajú, pozerá na Sama, oči zahoreli a pery jej zašepotali omámeno: „Kľaknúť pred ním, kľaknúť na zem, ach, bože!“
Kamila sa rozprávala s Vážeckým, ale keď už sú ostatné hlasné, ide ich utíšiť. Paula sa Sama nebojí, ale ostatné sa k nemu správajú ako k nedotknuteľnému: „Ver’ ja Sama nebudem držať za nedotknuteľného a svätého, ako kým som mu bola žiačkou.“
Spevokolisti začnú hrať pieseň, ktorú Samo zložil. Milina, „o ktorej sa vie, že miluje Sama“, je vo vytržení, je omámená a Kamila sa ju snaží upokojiť. Prišil kňaz (Milinin brat) pozrieť sa na spevokol, ktorý Samo kritizoval, že takto sa im veľa chvály nedostane, musia cvičiť.
Keď sa s ním chcel Milan porozprávať, najprv nereagoval, potom nemal na nič čas. Milan sa pobral na odchod a opýtal sa Miliny, či nechce odísť s ním. Odpovedala, že odíde o chvíľu. Milan išiel domov bez nej.
Samo rozpustil spevokol a chcel ísť do krčmy, ale išiel späť do domov, lebo počul v dome slečny. Vošiel dnu, zakryl Miline od chrbta oči a ona sa bráni (sú síce bez gardedámy, ale treba sa správať slušne). Až Kamila zasiahne, aby ju Samo pustil. Potom utekal do druhej izby, lebo čakal od Miliny pomstu. Dobehla za ním, chcela ho udrieť, ale on sedel vo foteli, načiahol sa a objal ju. Milina utekala do druhej izby a chcela ísť domov, ale Vážecký ju presviedčal, aby ostala (Kamila ju nepresviedčala), a tak ostala. Po chvíli sa k nim opäť pripojil Samo, tancovali. On tancoval s každou, ale s Milinou nie – nech vie, že mu je to, čo aj ostatné, on sa ženiť ešte nemieni.
Kňaz rozmýšľa o tom, že roboty má veľa a nik mu nepomôže. Každý sa len zabáva (najmä Samo). Nepatrí sa, aby jeho sestra ostala medzi mladými, keď on už odišiel. Všetky dievčatá sú zaľúbené do Sama. Keď je jeho sestra doma s ním, je duchom neprítomná, robí veci rýchlo, aby ich mala čím skôr z krku.
Milan s Milinou večerajú v kuchyni. Milina nechce jesť, v poslednom čase nebýva hladná. Milan má najprv starosti, ale potom už len počúva, čo sa na dedine udialo, má úprimnú starosť o ľudí a zabudne na to, že Milina málo je.
Milina ešte pred spaním myslí na Sama a červená sa sama pred sebou, keď si spomenie, ako ju oblapili jeho ruky.
Na druhý deň hrajú mladí z celej dediny kolky na fare. Samo je obďaleč, Milina žartuje, je veselá. Keď odíde Samo, klesne dobrá nálada a rozídu sa. Samo odišiel, nemal dobrú náladu, pretože si z neho uťahovali a to nemal rád.
Kamila brata miluje a obdivuje: „Ale môj Samo i vie s dievčenci zaobchádzať. Ten sa im neprosí, preto je vzácny!“
Milina nevie zatajovať lásku, každý to na nej vidí. Nakoniec sa Kamila urazí, vezme Paulínu a idú sa pozrieť na spevokol. Ira hovorí, že im Kamila závidí, že nie je dobrá a že Samo sa správa čudne. Nakoniec sa obe vyberú k Jablovským. Spevokol tam nie je, nie je tam ani Samo, napriek tomu je tam spoločnosť. Milina sa tam necíti dobre a jeden ju núti piť víno. Je dobré. Začne piť, jej trápenie mizne, je jej veselšie.
Milina tancovala, ale potom sa jej začal točiť svet a išla domov. Z lásky chradne, chudne, vyzerá ako chorá. Samo sa k nej večer správa príkro, lebo videl, že s ostatnými žartuje, a to sa mu nepáčilo.
V Matúšovej bude bál. Všetky dievčatá sa prichystali, Milina je bledá, tri noci nespala, týždeň nejedla – Samo je jej tieň a neobzrie sa na ňu. Milan sa nevôľou pozoruje, čo sa deje s jeho sestrou. Milina skúša viacero šiat, krášli sa, zanedbáva svoje povinnosti, raz bledne, raz červenie.
Na bále, ktorý sa konal v hore, začali spevokolisti spievať hymnu. Bola veľkolepá, krásna. Samo zožal spolu so spevokolom úspech, z ktorého bol očarený. Tancovalo sa, ale Milinu nik do tanca nepozval, zľakli sa jej, pretože vyzerala choro. Samo tancuje s každou.
Na druhý deň je Samo nahnevaný, keď vidí, že Milina je urazená.
Večer ide Milina s bratom k Jablovským. Milan odíde, Milina tam ešte ostáva. Po tom, čo Samo vyprevadil kňaza, si sadol k Miline, chválil jej šaty („pochlebuje každej ženskej, ale nikdy nie vážne“). Rozhodol sa dvoriť jej o závod: on Miline a Vážecký Kamile.
Schytí Milinu do náručia. Milina nevie, čo robiť. Kamila jej radí, aby mu dala zaucho, ale ona tak neurobí. Išla domov a „zacítila ošklivosť proti sebe“.
Jej brat sa chystá do mesta a ona sa rozhodne, že pôjde pozrieť domov. Predtým sa ale dozvie, že medzi Samom a dajakou zo susednej dediny je to vážne.
Keď ju Michal Jablovský (Samov brat) zavolá dnu, nie je tam ani Kamila, ani Samo, ide. Vtom príde Samo a oblapí Milinu. Michal, keď to videl, odišiel. Miline sa zdá, že Samovi: „na dne srdca ľpie oplanstvo“. Má pocit, že to, čo sa deje, je za trest, že kedysi oklamala Miška Maliarika (chcela, aby ju chcel, ale ona zdupkala).
Brat ju doviezol na Hagarov, domov (u brata na fare bola na návšteve). Jej mladšia sestra Anička sa jej pýta, kedy si ju Samo vezme. Milina vie, že si ju Samo nevezme a Anička jej hovorí: „Ty nemáš nič hrdosti!“ Jej rodina si to myslí tiež. Kým bola doma u rodičov, dobre sa zabávala, bolo jej veselo. S Milanom ale išli späť do Matúšovej. Samo jej bol na každom kroku, jeho tvár videla všade.
Boli pozvaní k Orickým na oslavu. Tam Samo celý večer pil a tancoval s inou. Milina nechápala, čo na ňom mohla vidieť. Je zlý. Robil veci tak, aby ho mala stále rada. Má sa ženiť s jednou, dvorí sa druhej. Ráno, keď ho videla ako spí, sa jej zdal škaredý a sprotivil sa jej (veď bol aj opitý). Vytriezvela z poblúznenia, v ktorom sa správala bez hrdosti.
Je to Timravina novela, v ktorej hovorí o hrdosti človeka.
Dielo sa volá Bez hrdosti, čo naznačuje tému. Dej sa odohráva v autorkinej súčasnosti na slovenskej dedine.
V tom čase bolo neprípustné, aby s niekto správal tak ako Samo alebo Milina.
Milina sa správala tak, ako keby k sebe nemala úctu. Bola zamilovaná a dávala to najavo, čo by nebolo zlé, keby sa k nej Samo nesprával tak hrozne. Každý vedel, že sa len zabáva, žartuje, že sa nemieni ženiť a že so žiadnou to nemyslí vážne.
Správal sa k Miline kruto, pretože keď na nej videl, že sa dobre zabáva s inými, snažil sa, aby myslela len na neho, aby to na nej bolo vidno. Snažil sa zaujať jej pozornosť, keď videl, že jej myšlienky sa venujú niečomu a niekomu inému. Správal sa tak, aby jej záujem k nemu neochladol. Bol pýchou dediny, rodiny, len sa zabával, jeho sestra ho zbožňovala a snažila sa u svojich priateliek vyvolať záujem a obdiv Sama. Pýšila sa ním a on strácal prehľad o dobrých mravoch, bol namyslený, skazený.
Milina sa správala aj k sebe zle. Nevážila si seba ako osobu, neprejavovala sebaúctu. Vedela, aký je Samo, napriek tomu sa k nemu správala zaľúbene, zhovievavo. Keď sa k nej správal neprístojne, nedala mu zaucho, aj keď by mala. To by totiž bola primeraná reakcia na to, že sa k nej správal tak drzo. Dívala sa na neho otvorene, ani nepredstierala, že ju nezaujíma, červenala sa pri pohľade na neho, správala sa bláznivo.
Na konci diela vytriezvela z poblúznenia, otvorili sa jej oči, uvedomila si, aký Samo v skutočnosti je (možno tomu pomohlo aj to, že ho videla opitého).
Timrava nám ukazuje, že každý človek má nejakú hodnotu, ktorú by mal poznať. Mal by poznať, čoho je hoden a neklesnúť pod ľudskú dôstojnosť tak, že sa k nemu budú ostatní spávať drzo, bez rešpektu, budú sa smiať, nebudú brať ohľad na city. Aj keď niekoho ľúbime, niečo veľmi chceme, aj tak by sme mali mať svoje hodnoty a hranice. V prvom rade sme stále dôstojnými, hrdými ľudskými bytosťami, ktoré majú svoje city, nenechajú druhých po nich šliapať, lebo ak by sme tak urobili, stratili by sme jednu časť seba, ktorá z nás robí človeka. Stali by sme sa len nástrojom v rukách druhých ľudí.
Je nielen dôležité poznať hodnotu a dôležitosť vecí okolo nás, ale aj hodnotu, ktorú máme a nosíme v sebe my sami.
Je to celkom krátka a zaujímavá novela. Fakt si to prečítajte. Ja som to najprv čítať nechcela. Zhodou okolností táto kniha patrila k trom, ktoré som pred previerkou nečítala (píšeme skoro zo všetkého, čo je povinné čítanie :-) ). V lete som sa dostala ku všelijakým knihám a toto je jedna z nich. Všeličo nás učia v škole. Nejakú tú kritiku diel, rozbory (jeden svoj ponúkam aj na tomto blogu), ale dozvedela som sa od jednej múdrej osoby, že literatúra je na to, aby sme sa z nej poučili, prežili prostredníctvom zážitku z čítania situácie z diel. Z literatúry môžeme nadobúdať skúsenosti. A skúsený čitateľ sa z diel poučí, aby nerobil toľko chýb. Literatúra je prípravou na život. Teda, ako som to dobre pochopila pri pátraní po zmylse literatúry.
Tu ponúkam niečo, čo som si z tejto knihy vzala ja do života. Niečo, čo nám podľa mňa odkázala Timrava. Možno sa to zhoduje s názorom kritiky alebo s vaším. Ale v každom prípade to na mňa hlboko zapôsobilo, pretože hrdosť mám vo svojom rebríčku hodnôt dosť vysoko a nikdy, ani nevedomky by som sa nechcela správať ako Milina. Normálne mám z toho nočné mory..... Takže vrelo odporúčam aj vám, aby ste si to prečítali, zažili niečo také na vlastnej koži pri čítaní a možno zistíte, ako veľmi ci ceníte hrdosť a vlastnú dôstojnosť vy. :-)
Na to, že mám len 18, mám celkom fajn názory, nemyslíte? Lebo to, čo zanechávam na tejto stránke sa hrdo hlási k môjmu duchovnému vlastníctvu. Akože copyright. :-D
Komentáre
uhm
Ďakujem