Maco Mlieč – Jozef Gregor-Tajovský
Maco
- richtárov kraviar, spoly hluchý
- má okolo 60 rokov, u gazdu slúži „od chlapectva“, peniaze dáva len „na dohán, švíbalky“ (tabak a zápalky); je spokojný, gazdu chváli
- ako 18-ročný išiel k o rok staršiemu gazdovi ku koňom
- Mliečnikom ho volali pre výzor: „bol krátky, široký, hrdla nič“
- rodičia mu zajednávali prácu, keď umreli, pracoval bez zjednania, len za stravu, oblečenie
- je spokojný s tým, čo má, je nevzdelaný
- robí, o nič iné sa nestará, o zvieratá prejavuje väčšiu starosť ako o seba
Ako mladý sa o seba staral, „ale keď mu prešlo tridsať rokov, čím ďalej tým viac sa zanedbával.“ Dvadsať rokov bol pri koňoch, spával pri nich, opatroval ich lepšie ako seba. Stal sa viac panským kočišom ako sedliackym paholkom. Raz sa prevrhol voz, zlomilo mu nohu a on kríval. Tak robil pri voloch, neskôr bol pri kravách. A Maco „ani nepomyslel na svoj úpadok“, nesťažoval sa. Ostatní sa z neho vysmievali, lebo sa o seba nestaral, nechceli s ním jesť (ostatní sluhovia).
Zhoršoval sa mu zdravotný stav. Začal sa trápiť. Jeho životná filozofia „poriadne robiť a statočne zomrieť“ ho nútila ísť sa s gazdom porozprávať, čo mu je dlžen, aby mohol statočne zomrieť. Gazda mu však bol dlžen, nie Maco bol dlžníkom. Maco zomrel a vystrojili mu krásny pohreb.
Gazda
- má majetok, zdiera Maca
- dobre sa chová (pozor, nie vo význame správa!), je tučný, nepracuje a hoci je v Macovom veku, vyzerajú úplne ináč
Ø v diele je kontrast vo výzore Maca a gazdu
Ø autor je rozprávačom poviedky, vstupuje však do deja a rozpráva sa s Macom (prostriedok realistov – svedecká výpoveď)
Poviedka je krátka, ale výstižná. Autor na Macovi Mliečovi ukazuje, aká bola vtedy situácia. Maco bol nevzdelaný, nezaujímali ho peniaze, ale bol pracovitý, svedomitý a konal podľa svojich zásad – nechcel zomrieť dlžen. Mal pocit previnenia, keď už nemohol pracovať, myslel si, že žije nadarmo. V konečnom dôsledku bol rád, že zomrel (ak mohol byť ešte vtedy rád a ak sa to dá vôbec považovať za šťastie). Nechcel byť na ťarchu.
Na jednej strane Tajovský ukazuje pracovitých, obyčajných, nevzdelaných ľudí, ale ukazuje aj majetných ľudí a ich prístup k týmto ľuďom. Majetní zdierajú pracovitých, záleží im na majetku, starajú sa o seba, chcú, aby druhí o nich mali dobrú mienku (gazda vystrojil Macovi pohreb, aj keď ľudia si mysleli svoje). Gazda bol tučný, vôbec nevyzeral ako človek upracovaný. Gazda vedel, čo robil zle, vedel, že v skutočnosti je Macovi dlžný on, ale nič neurobil.
Mne z tohto diela vychádza to, že majetní ľudia zdierali ľudí nevedomých, aj keď pracovitých. A Tajovský zrejme chcel poukázať na túto skutočnosť, aby sme sa nad tým zamysleli, aby sme videli pravdu.
Čítala som niekde o Tajovskom, že bol jemný kritik, ale nepripadá mi to tak. Nezdá sa mi, že je to pravda. Mne jeho kritika pripadá dosť adresná a ostrá. Dalo by sa to povedať aj inak, ale spôsob, ktorý si na to zvolil, je naozaj svojský. Maca nekritizuje, rozpráva sa s ním, možno ho nechápe. Jednoznačne je autor kritický ku gazdovi. Tak isto je to svojským spôsobom.
Maco Mlieč je fajn a krátka poviedka, ale aj tak sa mi viac páčila Mamka Pôstková. Vrelo odporúčam prečítať si obe... :-)
Sú krátke a zaujímavé. Okrem toho som prišla na to (objavila som Ameriku), že Slováci až tak nečítajú knihy od slovenských autorov, je to pre nich nezaujímavé. Ale na koho potom máme byť ako národ hrdí? Ako máme poznať, čo bolo? Pre mňa je desaťkrát lepším ukazovateľom histórie literatúra ako hodiny dejepisu. Kto so mnou súhlasí?
Komentáre
Mne sa to dielo páčilo,