Neviem koľkí z vás sa už zamýšľali nad tým, že v literarúre to vyzerá tak, akoby neexistoval záchod. Naozaj. V knihách nájdete takmer všetko, čo sa v živote človeka stane (a nikedy aj to, čo sa nestane - napríklad Kafkova Premena: kto z nás sa prebudí ako chrobák?), a predsa takmer nik nepíše o takej banálnej veci ako je vykonanie istej telesnej potreby. Také dačo nájdeme len v knihách, v ktorých je to vyslovene funkčné, uvediem príklad: Na západe nič nové, Kto chytá v žite.
Ešte keď som bola malá (síce ani teraz ešte nemám celkom "normálny" vek - žiaľ, stále puberta...) som rozmýšľala nad tým, prečo Winnetou nebol na záchode. Nikdy. Predstavovala som si, že celé dni cválam po prérii a celý môj sen sa zasekol, keď som potrebovala na WC. Kedy bol na WC on? Asi nebol. A tak stroskotali moje plány stať sa zálesákom.
Táto téma ma stále trápi a problém sa zatiaľ nevyriešil. Takže som o tom napísala aj malú scénku na našu stužkovú. Nikto to tam asi aj tak nepočul celé, tie mikrofóny sú záhuba ľudstva, keď sa človek spolieha, že piatim stačia dva, tak to aspoň napíšem. Snáď si to voľakto prečíta. Začína niečím trošku iným, končí niečím trošku iným, ale dúfam, že mi to odpustíte. :-)
Betka (jednotkára, ktorá vždy všetko vie, vždy má úlohu) sa obráti na Zuzku (je to trošku lajdáčka na úlohy): Bola domáca?
Zuzka: Neviem. (obráti sa na mňa) Magda, bola domáca?
Ja: Neviem. Ja tu hrám učiteľku!
Zuzka: (mne) Tak zmizni. (otočí sa na Tomáša) Bola domáca?
Tomáš sa otočí k Betke: Betka, bola domáca?
Betka (prekvapene): Nie.
Zuzka (Betke): Tak čo stresuješ!
... krátka prestávka v rozhovore....
Tomáš: Podľa mňa má literatúra jednu veľkú chybu.
Mirka: Akú?
Tomáš: Kedy chodia na záchod? Veď to môže znamenať totálny obrat v deji!!!
Betka: Ale čo taký Remarque alebo Salinger? Tam také dačo bolo...
Mirka: Tí sú výnimka.
Zuzka: Tým teda odpustíme.
Ivana: Si predstav takého Winnetoua. Čo keď bol na záchode práve pri prepade. Veď ho nemuseli zajať. Si to predstav. Prepadnú ťa nepriateľskí Indiáni a on je niekde v kríkoch. Počká, kým prepad skončí, potom všetkých oslobodí.
Mirka: Alebo taký Hemingway. Starec a more.
Zuzka: Toho mi ani nespomínaj. Ťahá blbú rybu na 50-tich či 70-tich stranách a nakoniec mu ju aj tak zožerú žraloky.
Betka: Bol neporaziteľný. Hrdina. Veď prekonal sám seba. Svoje možnosti.
Mirka (oduševnene): Hej, celé tri dni nebol na záchode. Prekonal sám seba. Celá kniha je zameraná na opis toho ako sa OBOMA rukami snažil udrťaž rybu. A čo sa pri tom pos- potentoval?
Tomáš (so smiechom): Asi hej.
Ivana: A ešte sa mu snívalo o levoch. Že vraj znak nezdolnosti a prijatia výzvy. Som to nenapísala do písomky a zhoršilo mi to známku. Kto si také dačo má pamätať? (nešťastne a nahnevane)
Zuzka: Jemu sa vkuse snívalo o levoch. Čo mňa po jeho nočných morách. ( naštvane hovorí a primerane gestikuluje) Mne sa minule snívalo, že som dvojmetrové ypsilon. (vyskakuje a pritom ukazuje písmeno Y). A čo to má znamenať? Že nenapíšem diktát, alebo čo?
koniec scénky, nástup na hodinu, ktorá sa hrala v programe našej stužkovej hneď po tomto dialógu
Komentáre
vies, ze o tomto som rozmyslala uz aj ja? :)