Athena

 

 

Jera s Baricou nevychádzali veľmi dobre. Ivan prišiel s nápadom (Barica ho k tomu viedla) ísť do Ameriky na zárobky. Mate mu ho vyhovoril, pretože bol milujúcim, ale aj prísnym otcom. Ivan so ženou bývali s rodičmi, Katica a Matija boli v službe.

Katica s Matijou prišli zo služby domov a išli na slávnosť težakov (poddaných) ku Bobicovcom (Katica predtým chodila s Peškom Bobicom). Zo slávnosti veľmi skoro odišli, išli sa pozrieť na slávnosť šorov (pánov), kde stretli Nika Dubčića, ktorý vytiahol Katicu tancovať. Mate po ne prišiel a išli domov. Bolo to neslýchané, že težaci boli na zábave šorov a ešte aj tancovali. Mate sa za ne hanbil.

Sestry ešte ostali deň doma a išli do služby. Niko sa rozlúčil s Katicou a doma oznámil matke (šore Anzule), že by si chcel Katicu vziať. Šora Anzula bola rozumná, nemienila mu brániť, má len vyčkať. Na druhý deň šla za Matem porozprávať sa, vážila si jeho názor (bol autoritou, rešpektovaný, ale predsa len jej podriadený), ale dôvod svojej návštevy maskovala prehliadkou všetkých težackých viníc. Oznámila Matemu, že nemieni vzťahu brániť, hoci on to vnímal ako pohromu, ktorá privedie do hanbu jeho dcéru. Dohodli sa, že Niko k nim bude chodiť verejne a Katica príde zo služby. Pri jej príchode ju Niko verejne víta, ide k nim domov. Ani jeden nečakal na súhlas rodičov, nemôžu uveriť svojmu šťastiu. Keď ich Paško videl, pochytila ho zúrivosť a hnev namierený na Nika.

Niko chodil za Katicou verejne, boli spolu aj v kostole. Raz večer sa ponevieral a zašiel ku nej. Po ceste späť ho Paško s ostatnými mládencami kameňmi vyháňali (hádzali mu ich za nohy). Nika sa dozvedel, kto ho kameňoval, ale nič neurobil, len vypočul Paška a jeho trápenie, že Katica sa mu sľúbila. V Nikovi začali rásť pochybnosti. Na druhý deň bola Katica u Zandomeho (Nikov priateľ a hospodár) žiadať pomoc. Po ceste späť sa zastavila u Dubčićov.

Večer Zandome dohováral Paškovi, aby išiel do služby, že u nich je málo miesta a pôdy pre 3 bratov, keby sa aj on chcel oženiť. Ilija Zorkovič (priateľ Nikovho otca) ochorel pri oberačke hrozna a poslal po dcéru Doricu, ktorá bola v kláštore. Niko ju mal vyzdvihnúť. Počas choroby Iliju k nim chodil, sľúbil, že sa o nich postará, ak Ilija zomrie. Dlho nebol za Katicou. Vybral sa ta teda, no stretol len Jeru, Katica robila. Jera sa mu nepáčila a ani jej reči – bola závistlivá, chamtivá, hrnula sa za mamom. Nechal Katicu pozdravovať a odišiel pozrieť Zorkovićovcov. Zapáčila sa mu Dorica.

Paško medzitým odišiel do služby (takmer tajne). Anzula si vzala Doricu do parády. U šory Anzuly sa chystal obed, na ktorý boli pozvaní Zorkovićovci, varila Dorica. Po chorobe sa bol Niko porozprávať s Ilijom. Zapáčila sa mu Dorica a uvedomil si, čo z Katice nikdy nebude, no i to, že jej dal sľub. Po obede prišla aj Katica (slúžka ju mala popliesť aj na obed, no poplietla to). Všetci sa cítili trápne. Dorica s Katicou išli von a pochytili sa. Katica ju obviňovala z toho, že zviedla Nika, že stratila česť, Niko jej povedal, že na tom Dorica nenesie žiadnu vinu.

Katica sa potom videla s Nikom aj v dedine na dajakom predstavení v dedine. Nemal sa k nej, nepriznával sa. Bol tam aj Paško (prišiel z mesta). Bolo mu Katice ľúto, videl na nej žiaľ. Znovu ale musel odísť do mesta.

Matemu sa priťaželo, ochorel a ležal už na smrteľnej posteli. Bol spokojní, že sa Niko a Katica rozišli, lebo by to nebolo bývalo pre ňu dobré. To hovoril aj šore Anzule, aj Ilijovi Zorkovićovi. Poprial šťastie Dorici s Nikom. Ešte sa mu priťaželo. Prišiel za ním Paško a Mate mu dal svoju dcéru. Katica ho však vyhnala. Nechcela ani počuť o Nikovom pokuse o zmierenie, ospravedlnenie. Až keď Mate umieral sa umúdrila a prijala Paška. Mate im obom požehnal, do Nika vložil nádeje, že sa postará o težacký ľud. Lúčil sa milo, dobrotivo, úprimne. Zomrel v pokoji. Ešte predtým sa Niko, Zandome a Zorković rozprávali o založení pivnice a o tom, že by sami predávali víno, vzdelali a zamestnali težakov.

 

Niko Dubčić – šor, mladý, pekný. Jeho otec bol najskôr težakom, potom mornárom (kapetán Luka), nahonobil majetok, stal sa z neho pán, no skoro umrel. Niko má težakov rád, chce im pomôcť, zblížiť sa s nimi a to aj prostredníctvom Katice, do ktorej sa zaľúbi. Dá jej slovo. Nie je to však láska skutočná, pretože nevydrží prekážky. Pre neho by bola svadba s Katicou symbolom zblíženia sa s težakmi, mohol by ich pozdvihnúť (aspoň tak si to predstavoval). Práve to ho na nej (okrem krásy) tak vábilo. Pri rozhovore s Jerou si však začal uvedomovať rozdiely medzi težakmi a šormi. Mali iné zvyky, obyčaje a postupne si uvedomoval, že z Katice by sa nikdy nestala žena hodná šora. Nikdy by sa nepopanštila spôsobmi, nebola by prirodzená. Toto si uvedomoval pri Dorici, keď ich pozoroval. Ona pôsobila na rozdiel od Katice prirodzene, Katica neisto. Postupne začínal ľutovať svoj sľub. Rozhodol sa pre Doricu, no chcel sa zmieriť aj s Katicou.

 

Katica – mladá, najmladšia dcéra. Odišla do služby, no predtým dala slovo Paškovi Bobicovi. V meste ju pochytili vznešené spôsoby, začala sa parádiť. Keď sa vrátila domov, na fieste (slávnosti) ju očaril šor Niko. Tešila sa, že ju vyzdvihol spomedzi ostatných, chcela byť prvou paňou, bývať v najkrajšom dome. Očarilo ju pozlátko a lesk. V jeho dome sa ale necítila prirodzene, aj keď šora Anzula bola ku nej milá, cítila, že tam nepatrí a nikdy patriť nebude. K Nikovi necítila pravú lásku, no keď ju nechcel, stratila česť, a to ju nahnevalo a ponížilo. Najviac zranil jej hrdosť. Pri otcovej smrteľnej posteli premohla pýchu a sľúbila sa z lásky Paškovi, ktorý tiež prešiel zmenou (našiel si v meste robotu, začal zarábať inak ako doma).

 

Šora Anzula – pani, hrdá, spravodlivá. Má težakov rada, no vie, že pre ich vlastné dobro na nich musí byť prísna. Vie, že nemôže brániť láske, tak sa modlí k Bohu, aby sa jej synovi otvorili oči. Pre neho vychovávala Doricu, mala ju rada, vie, že by si so synom rozumeli, no napriek tomu bola ku Katici vľúdna. Rešpektovala Mateho, kontrolovala težakov, aby sami seba neoberali o úrodu.

 

Mate Berac – milujúci otec, no prísny, pracovitý, spravodlivý. Vzťah Katice a Nika sa mu od začiatku nevidí, lebo vie, ako musí skončiť. Je skutočnou hlavou rodiny. Deti u neho nájdu oporu, lásku, radu, súcit, no i napomenutie a pokarhanie.

 

Tento román je typický pre Kukučína. Pochádza z obdobia, keď žil na Brači. Zobrazuje tu miestny ľud, jeho vzťah k práci, ale aj vzťahy težakov a šorov.

Svet týchto dvoch spoločenských vrstiev sa podľa diela javí ako neprekonateľný. Nemožno ich spojiť, sú medzi nimi príliš veľké rozdiely (to autor ukázal na vzťahu Nika a Katice). Je to možno podobné ako u Eža Vlkolínskeho od Hviezdoslava, ale u nich dochádza k spojeniu týchto svetov, čo sa v tomto diele javí ako nemožné.

Keď sledujeme jednotlivé postavy, vidíme rozličný prístup autora. Zobrazením každej postavy sleduje iný typ človeka. V Matem nájdeme hlavu rodiny, spoľahlivého, pracovitého, rozvážneho, váženého težaka, v Nikovi mladého pána s ideálmi, ktorý na začiatku koná bezhlavo, potom sa spamätá, otvoria sa mu oči. Je čestný a snaží sa zlepšiť, čo sa dá. Šora Anzula predstavuje prísnu panovníčku nad svojím majetkom, ktorá neváha pridať ruku k dielu, pomôcť, keď je to potrebné a prijíma aj rada. Jera je ukážkou závistlivej ženy, vyvoláva roztržky, povzbudzuje Katicu k parádeniu, Mate ju občas musí viesť a usmerniť. Katica prestavuje nerozvážne dievča, ktoré sa chce páčiť, byť niečím viac, lichotí jej Nikov obdiv, ale prejde zmenou, na konci sa spamätá a prekoná aj svoju pýchu, hrdosť (typický Kukučín – necháva postavy prejsť premenou).

Na diele vidno láskavý vzťah autora ku všetkým postavám. Necháva prejsť zmenou tie postavy, ktoré to potrebujú, vyjadruje svoj obdiv a úctu k pracovitým, čestným ľuďom (tak ukazuje hodnoty, ktoré si cení).

Snažila som a načrtnúť dej, urobiť dajakú stručnú kostru, ale neviem, či sa mi to aj podarilo. Veď je to román, takže.... Ak sa mi to nepodarilo, vidím jediné riešenie – prečítať si to. Možno potom to bude pre vás prehľadnejšie. J