Otvorím oči a pozriem na mesiac.
Môže snáď človek chcieť ešte viac?
Možno by hviezdy nehy chcel,
možno by ani nemusel.
Na tvári nežný dotyk ruky,
mohol by zažiť všetky muky,
no dotyk nežný na tvári
vie, čo koho kde kvári.
V očiach anjela žiarila láska,
zo srdca neha prýštila,
na svetlo vyplávala maska,
čo hanbou sa blyšťala.
Prišiel anjel s otvorenou náručou,
moje city boli previazané obručou,
avšak v náručí nejestvovali žiadne hranice,
temnota vo mne bola na pokraji štvanice.
Jazvy vo mne boli požehnané nehou.
Neviem, čo je vo mne, no snáď je to tebou,
anjel môj.
Kto pocíti nežný dotyk anjelský,
bude chcieť skákať pred blesky.
Kto nič také nepocíti,
bude chcieť len sebou žiti.
Pre lásku samu je každý stvorený,
pre ňu jedinú je aj boháč zmorený.
Tulák žije snáď iba vďaka nej,
ak ju aj ty chceš, starosti oželej.
Ráno okúp sa v nehe,
poobede otvor tú obruč,
anjel sa raduje aj kvôli tebe,
tak prijmi tú otvorenú náruč.
Na tvári cítim dotyk anjela
a v srdci mám snáď všetku nehu.
Komentáre
Athénka...
Tak dovi a dopo.
Anjel Michael
moc moc