Athena

Malka - František Švantner

Malka: nebola krásna, ale bola skromná, "maličká a útla", mala ryšavé vlasy, bola pehavá, "nemala viac ako sedemnásť", robila v krčme u Michalčíka, nevieme, či je jej meno naozaj Malka, z rozprávania valacha je jasné, že nevie jej skutočné meno, aj keď "mali pred sobášom"

Valach: morálne aj mravne čistý, príroda sa o neho stará, formuje ho ako chlapa, formuje jeho vlastnosti, jeho čestnosť, úprimnosť, ale mu aj dodáva jemnosť a obrusuje jeho hrany. Malku si chcel vziať nie pre jej vzhľad, ale preto, lebo mu pripomínala prírodu, v dotyku prírody cítil Malku.

Hlavný hrdina (lyrický subjekt) je valach.

Stručný dej:
Valach chodil do dediny - do krčmy. Tam stretol Malku. Zapáčila sa mu, no nie svojou krásou (nebola pekná v klasickom slova zmysle), ale skromnosťou, drobnosťou a pripomínala mu prírodu. Chcel si ju vziať. Ona sa najprv opýtala braja (Šajbana), čo si o tom sobáši myslí. Šajban robil na salaši a s valachom dobre nevychádzal. Valach nevedel, že je Malkin brat. Valach dostal od Malky odpoveď, že si ho nevezme. Túto odpoveď poslala po poslovi, napísala ju na papier a prčítal mu ju Malkin brat, pretože valach nevedel čítať. Valach išiel do Jám, myslel si, že tam stretne Malku. Namiesto toho vypočul rozhovor Malky s bratom (stále nevedel, že sú súrodenci), z ktorého vyrozumel, že Šajban zabil Michalčíka, vzal mu peniaze a chystá sa s Malkou za more. Valach bol nahnevaný, myslel si, že Šajban je Malkin milý, pobil sa s ním. Bol ho udať u žandárov a porozprávať sa s Malkou. Pýtal sa jej, ako môže mať Šajbana rada. Ona na to, že je to jej brat, že ho musí mať rada. Keď prišli žandári po Šajbana, valach riskoval vlastný život, aby ho nezatkli - chcel to urobiť pre Malku. Bol spokojný, pretože zmaril úmysel žandárov, nechytili a nezatkli Šajbana. Keď na druhý deň vošiel na salaš, našiel tam mŕtvu Malku.

V diele je veľa lyrických opisov, prirovnaní k prírode, naznačenie, že valacha formovala príroda okolo neho. Malku prirovnáva k prírode, stotožňuje ju s ňou (napríklad s vetrom: fúkanie vetra pociťuje ako Malkine pohladenie).
Rozprávanie je v prvej osobe singuláru, jedná sa o rozprávanie valacha, nepoznáme jeho meno.

Príroda vystupuje ako samostatný hrdina, je personifikovaná, autor jej pripisuje vlastnosti. Je silná, nežná, pomáhala formovať valacha do jeho podoby, dala mu silu, ale aj čisté srdce.