Athena

 

        George Gordon Noel lord Byron je najvýznamnejším anglickým romantickým básnikom. Narodil sa v Londýne, v schudobnenej šľachtickej rodine ako syn Johna Byrona a Catherine Gordonovej. Jeho otec skoro zomrel a on prežil nie príliš šťastné detstvo so svojou hysterickou matkou v Škótsku. Od desiatich rokov žil v Anglicku, kde po prastrýkovi zdedil šľachtický titul lorda a sídlo v Newsteade. Po štúdiách na univerzite v Cambridgi, počas ktorých začal literárne tvoriť, zaujal miesto v Hornej snemovni. Veľa cestoval po Európe. Bol v Portugalsku, Španielsku, Albánsku, Taliansku, Švajčiarsku, Nemecku, Turecku a Grécku, ktorému, ako sám povedal, venoval svoj život, a  kde nakoniec aj zomrel. Svojimi výstrednosťami, ľúbostnými dobrodružstvami a nekonformnými politickými názormi poburoval konzervatívnu verejnosť. Jeho romantické životné osudy, búrliváctvo a statočnosť sa autobiograficky prelínajú do jeho tvorby. Je autorom lyrických zbierok Hodiny nečinnosti, Anglickí bardi a škótski recenzenti a Hebrejské melódie. Napísal veršované básnické poviedky Džaur, Nevesta z Abydu, Korzár, Lara, Chillonský väzeň a Mazepa, ďalej dramatické básne Sardanapal, Werner, Manfred a Kain, a tiež satirické básne Beppo, Vízia súdu a Don Juan. Jeho najznámejším dielom, ktoré ho preslávilo je básnický epos Childe Haroldova púť.

Hlavný hrdina, mladý anglický šľachtic, je znechutený vlastným, prázdnym životom, rozmarným a pokryteckým správaním vyšších vrstiev i politickými a sociálnymi pomermi vo svojej krajine rozhodne sa ju opustiť.

Začiatok básne je napísaný na tú dobu zastaraným jazykom. Po chvíli sa  však toto archaické vyjadrovanie vytratí a nasledujú úvahy a reflexie z jeho ciest po Európe.

V prvom speve cestuje do Portugalska, ktoré je obsadené anglickou armádou a do Španielska, v ktorom zúri vojna proti Napoleonovi a partizánsky boj. V druhom speve Childe Harold prechádza Albánskom a Gréckom , ktorého slávnu antickú minulosť konfrontuje so súdobou tureckou porobou , a dostáva sa až do Istanbulu. V treťom speve vedie cesta hlavného hrdinu Bruselom, bojiskom pri Waterloo a údolím Rýna až ku Ženevskému jazeru. V štvrtom speve je opísaná vzrušujúca púť Talianskom, ktorá vedie z Benátok cez Ferraru, Florenciu, Umbriu a Apeniny až do Ríma. Hrdinova cesta sa končí na pustom pobreží.

Ide vlastne o akýsi cestopis s mnohými odbočkami. Jednotlivé spevy sú rozmanitým pásmom opisov prírody, významných miest, pamätihodností, umeleckých diel, krojov a zvykov tamojších obyvateľov, piesní, historických úvah a reflexií o súčasnosti. Pri tomto všetkom sa na Childe Harolda akosi zabúda. V prvých dvoch spevoch Byron na hrdinu občas poukáže, alebo položí oprávnenú otázku: „ Kde zostal Harold?“ . V treťom a štvrtom speve, ktoré vznikli neskôr postava Childe Harolda viac menej mizne a jeho totožnosť úplne splynie s totožnosťou rozprávača. Účasť hrdinu ustupuje básnikovým reflexiám, ktoré bezprostredne odrážajú jeho zážitky z životné skúsenosti. Childe Haroldova púť sa tak mení na akýsi cestovný denník z Byronových ciest po Európe, ktorý obsahuje jeho úvahy o vojne, politike a vlastne o všetkom, čo ho zaujalo.

V diele Childe Haroldova púť sa dajú ľahko nájsť príklady takmer všetkých romantických prvkov- stredoveká tematika, hrdina je individualista s autobiografickými črtami, prežíva pocit osamelosti:

Hlavný hrdina, básnik, je rozčarovaný veľkosvetskou spoločnosťou, cíti sa osamelý, ale súčasne sa búri proti tyranii a neslobode porobených národov.

Harmonizujúcim činiteľom v diele je majestátnosť a krása nespútanej prírody a obdiv k slávnym velikánom a výtvorom kultúry minulosti, ktoré sú symbolom voľnosti a slobody.

Byron týmto dielom priniesol do literatúry niečo nové v obsahu i vo forme , čím sa stal jedným z najvýznamnejších básnikov svojej doby a právom mu patrí miesto vo svetovej literatúre.