Athena

 

Toto dielo napísal Miguel de Cervantes Saavedra (1547 – 1616), ktorý je považovaný za najvýznamnejšieho španielskeho renesančného spisovateľa. Jeho život bol pestrý a komplikovaný, bol v zajatí, mal dlhy, bol vo väzení... Písal poéziu, prózu aj drámu. Zo svojej dramatickej tvorby urobil výber, ktorý vyšiel pod názvom Osem komédií a osem medzihier, v hrách kládol dôraz na vykreslenie charakteru. Písal aj kratšie prózy, novely, ktoré vyšli v zbierke Príkladných noviel. Zmodernizoval tento prozaický útvar použitím dialógu, dôrazom na charakter postáv, čo prinieslo prevrat v španielskej literatúre.

Vrcholné dielo renesančnej prózy, dvojzväzkový román Dômyselný rytier Don Quijote de la Mancha mal byť pôvodne novelou. Autor v prvej časti (1605) vyjadril zámer „podlomiť autoritu a dosah, ktoré majú vo svete a v čitateľstve rytierske romány“ a v druhej časti (1615) chcel „vyvolať odpor u všetkých ľudí voči vybájneným a nezmyselným históriám rytierskych románov.“

Okolo 50-ročný schudobnený manchský zeman Alfonso Quijano sa pomiatol z čítania rytierskych románov. Jeho bláznovstvo spočíva v tom, že tieto romány považuje za pravdivé a chce napodobňovať život potulných rytierov. Aby mohol čítať romány, predával pôdu a jeho statok chradol. Čistil si hrdzavú výstroj po predkoch, dal vznešené meno svojmu vyziabnutému koňovi – Rocinante, našiel pani svojho srdca, obyčajnú kraviarku, ktorej dal meno Dulcinea z Tobosa (volala sa Aldonza Lorenzová) a sám seba pomenoval Don Quijote de la Mancha, ale aj „Rytier smutnej postavy“. Našiel si panoša Sancha Panzu, ktorého láka túžba zbohatnúť, stať sa slávnym, a vydal sa do sveta. Vpred ho hnala túžba konať chrabré a bohumilé skutky, chcel pomáhať ľuďom, zapáčiť sa panej svojho srdca.

V nespočetných epizódach, v ktorých vystupuje 669 postáv, prežíva mnoho dobrodružstiev (každá krčma je pre neho hradom, a preto on, potulný rytier, odmieta platiť za nocľah, čo častokrát vyústi do komických situácií; nechal sa pasovať za rytiera krčmárom – namiesto Biblie prisahal pri účtovnej knihe; bojoval s veternými mlynmi mysliac si, že sú to obri; o holičovej miske si myslel, že je to Mambrinova prilbica, a tak na neho zaútočil, neskôr si ju nechcel dať z hlavy, lebo prinášala šťastie; zaútočil na stádo oviec v domnení, že je to nepriateľské vojsko). Všetky svoje neúspechy zvaľuje na čarodejníka, o ktorom si myslí, že mu nechal zmiznúť knižnicu a zničil mu všetky jeho rytierske romány.

Napriek týmto neúspechom bojuje Don Quijote znova a znova, je ochotný za svoj ideál položiť aj život. Jeho činy majú často opačný účinok ako chcel a ľudia, ktorým chcel pomôcť ho vysmievajú, preklínajú, dokonca aj zbijú. V súboji s Rytierom bielej luny Don Quijote prehrá (v skutočnosti to bol bakalár Sansón Carrasca), musí žiť rok vo svojej dedine. Ako rytier, ktorý dodržiava obrady a zvyky, poslúchne. Ťažko po svojom návrate ochorie, pred smrťou zmúdrie a zomrie. Všetko odkáže svojej neteri, ak nebude mať nič spoločné s obdivovateľom rytierskych románov.

Bakalár mu napísal epitaf:

Don Quijote a Sancho Panza vytvárajú kontrastnú dvojicu idealistu a realistu, ale sú protikladní aj výzorom – Don Quijote na chudom koni, vysoký, vychrtnutý a nižší Sancho Panza na oslovi. Don Quijote predstavuje svet ideálov, je symbolom rozličných období (stredovek, renesancia), Sancho predstavuje nový životný ideál, ktorý nahrádza upadajúce feudálne istoty (zemitý a praktický človek).

Dielo odhaľuje spoločenskú krízu obdobia, podáva súhrnný obraz mravov a ľudských typov, zároveň vystihuje konflikt medzi snom a realitou, ideálom a všednosťou. Autor sa neraz musel vyjadrovať so zreteľom na inkvizičnú cenzúru zastretou formou a v inotajoch. Dielo je napísané v hovorovej kastílčine, ktorá bola kodifikovaná v roku 1492 ako spisovný španielsky jazyk, ale autor používa aj knižný štýl, emotívne zafarbenie. Jazyk je v diele účinný typizačný prostriedok. Pri opise Dona Quijota používa rétorický, patetický, archaizujúci a korektný jazyk, Sancha Panzu charakterizuje ľudový jazyk, príslovia, porekadlá, ktoré často popletie.

Dielo bolo prvým moderným románom v svetovej literatúre, pretože bolo prvým pokusom o zobrazenie života človeka v celej jeho zložitosti a jednote: či si človek myslí, čo cíti, čo robí a akú reakciu vyvoláva jeho počínanie u druhých. Gorkij toto tragikomické dielo zaradil medzi diela, „ktoré sú pre nás zhustením myslenia, citu, krvi, trpkosti i žiarivých sĺz tohto sveta“. Dodnes je toto dielo zdrojom inšpirácie a v dnešnom svete označujeme slovom donkichot rojka, idealistu, fantastu (ide o expresívne označenie).

 

Don Quijote a Sancho Panza

Encyklopédia literárnych diel

Dômyselný rytier Don Quijote de la Mancha

Svetová literatúra na dlani

KSSJ

Literatúra 1